Súdny spor pána Kisku a pána Franca o pozemok vo Veľkom Slavkove je sporom, ktorý je výnimočný len obsadením. S takýmito problémami sa stretávajú vlastníci pozemkov takmer neustále. Myslím, že v tomto konkrétnom spore sa nevyužil potenciál, ktorý má spor na riešenie všeobecnejších problémov vlastníctva. A ukazuje, že nielen vlastníctvo, ale aj vzťah k užívaniu pôdy nepatrí k pilierom tohto štátu, ktorý štát  chráni. Výsledkom tohto sporu by mal byť pocit, že štát chráni vlastníctvo a ponúka možnosti ako majú vlastníci pozemkov postupovať, aby sa do podobných problémov nedostali.

Ak si myslíte, že sa v rizikovej kategórii nenachádzate, skúste sa pozrieť na svoj list vlastníctva. Ani z neho neviete určiť históriu držby vlastníctva pozemku alebo inej nehnuteľnosti evidovanej katastrom nehnuteľností. Ak máte uvedený titul nadobudnutia dedičstvo po svojich rodičoch, tak ani vtedy nemusíte mať vyhraté.

V mnohých rekreačných oblastiach sa stavali chaty na cudzích pozemkoch, na cudzích pozemkoch stoja aj bytovky a paneláky a rovnako aj rôzne záhradkárske osady. U nás ešte vždy platí, že vlastníkom stavby a pozemku nemusí byť tá istá osoba, či už fyzická alebo právnická. V rímskom práve platila zásada, že vlastník pozemku musí byť aj vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá na pozemku stojí. Táto zásada rímskeho práva bola u nás prelomená Občianskym zákonníkom, podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku, a teda vlastník pozemku môže byť iný, ako je vlastník stavby. Čo môže byť základ problémov.

Príkladom, ktorý sa môže týkať veľkého počtu vlastníkov je povojnová výstavba obcí. Po vzniku poľnohospodárskych družstiev sa pri novej výstavbe prideľovali obyvateľom obcí pozemky do trvalého užívania, ktoré sa nazývalo aj osobné vlastníctvo. Prideľovali ich miestne úrady spolu s poľnohospodárskymi družstvami a vtedy nikto nehľadel na to, na akých pôvodných pozemkoch sa budúce ulice a stavby budú nachádzať. Situácia bola podobná ako riešenie náhradných pozemkov podľa §15 zákona o pozemkových úpravách. Po roku 1989 došlo k masívnemu osvedčovaniu týchto pozemkov bez toho, aby sa noví vlastníci vysporiadali s pôvodnými. Tento stav rešpektovali aj vykonávané ROEPy, ktoré tieto parcely zakonzervovali a ponechali ich v stave aktuálneho vlastníctva. Tí, ktorí sa nevenovali vydržaniu, alebo nevyužili ROEP, lebo sa chceli vysporiadať s pôvodnými vlastníkmi alebo to proste neriešili, sa dostali do stavu, keď ich pôvodní vlastníci pozemkov vydierajú. A ak aj v následnom vydržaní súhlasia, lebo to je asi jediná cesta k vysporiadaniu vlastníctva, tak je to za odplatu, v šedej ekonomickej zóne. Podobne sa správa aj Slovenský pozemkový fond, ktorý síce pozemky nezistených vlastníkov predá ich užívateľom, ale za trhové ceny. Celý problém ešte navýšil ROEP, kde vplyvom nesúladov medzi pôvodným mapovaním, reálnym stavom a užívaním sa napríklad na váš dvor dostali noví vlastníci.

Mnohí vlastníci dostávali pozemky alebo domy prídelovými listinami. Po roku 1948 sa ich vzdávali, lebo strácali ako „bohatí“ vlastníci výhody, ktoré prinášala doba preferujúca roľnícku a robotnícku triedu, alebo len preto, aby mali lepší kádrový posudok. Po roku 1989 svoje vzdania majetku odvolávali a dožadovali sa pridelených pozemkov a ostatných nehnuteľností. Tiež sa vzdajú tohto majetku, keď sa objavia právny zástupcovia pôvodných vlastníkov?

Tých dôvodov, ktorými sa dá spochybniť vlastníctvo  existuje viac a ľahko vás katapultujú vlastníkov do súdnych sporov.

A tak sa značná časť vlastníkov nachádza v situácii pána Kisku, a tak je celkom logická otázka: ako sa vyrovnáte s pôvodnými vlastníkmi, keď sa objavia pred vašimi dverami? Odvoláte sa na rozhodnutie súdu z Popradu a vrátite pozemky pôvodným vlastníkom? Aby ste si ich následne odkúpili? Budú vlastníci pôvodných pozemkov žiadať vlastníkov stavieb na ich pozemkoch o ich odstránenie?

Ďalšia časť vlastníkov sa zasa nachádza v pozícii pána Franca. Na ich pozemkoch, o ktorých ste si mysleli, že sú v poriadku, zrazu zistíte, že neexistujú (lebo ich niekto vydržal) alebo ich užíva ako svoje niekto iný? A povýši štát dlhodobé užívanie pozemkov nad vaše vlastníctvo? Zabezpečí štát, že vám dajú adekvátnu a primeranú náhradu za pozemky? Pozícia pána Franca je takmer totožná so situáciou malých farmárov, ktorí žiadajú o to, aby mohli hospodáriť na svojej pôde, hoci formou podnájomných zmlúv, ku ktorej veľkí užívatelia pôdy nemajú žiadny právny vzťah. A nezdá sa mi, že by ich štátna moc a čiastočne aj vláde naklonené média hájili tak vehementne ako pána Franca.

Ak ste niekedy kupovali pozemok, tak ste na naň boli pozrieť. Vtedy ste o pozemku nemuseli takmer nič vedieť. A ak ste sa rozhodli, že ho kúpite, tak ste požiadali vlastníka o kompletný výpis z listu vlastníctva s históriou? Alebo Vám stačil aktuálny výpis z listu vlastníctva? Alebo ste požiadali niekoho, aby tú históriu zistil? Myslím, že to spravila len veľmi malá časť budúcich vlastníkov. O tom by mohol hovoriť pán Fico, lebo on také údaje vie získať. A ak hovorí o nehnuteľnostiach, ktoré majú pre neho neprijateľnú históriu, mal by povedať, ako tieto informácie získal a umožniť tak aj ostatným vlastníkom prístup k takýmto informáciám, samozrejme že k ich vlastným pozemkom.

A ak sa k týmto informáciám dostanete, viete posúdiť, či tam nie sú možné riziká? Zistiť, že k niektoré pohyby na liste vlastníctva delí pár dní a môžu byť preto rizikové. Ale také isté pohyby nebudú rizikové, ak ich bude deliť niekoľko rokov?

Otázky, ktoré nastolil tento medializovaný spor sú však zakryté mediálnymi a škandalizujúcimi  výstupmi a je škoda, že sa na tom podieľa aj denník Pravda.